Cesta do Kolumbie a roadtrip po kávových farmách je snom hádam každého kávového nadšenca. Mne sa táto príležitosť naskytla aj vďaka Terke z Chicas Industry, importérskou spoločnosťou, s ktorou black. pracuje už viac ako rok. Na cestách ma okrem Terky sprevádzali aj kolegovia z pražskej pražiarne Beansmith’s. Naše kroky nás zaviedli do srdca kolumbijských kávových fariem, pričom sme navštívili regióny Huila, Quindio a Risaralda. Spoznali sme množstvo zaujímavých ľudí a získali zreteľnejší obraz o realite kávovej kultúry v Kolumbii.
Návštevy jednotlivých fariem ako aj stretnutia a rozhovory s ich majiteľmi boli fascinujúce. V tomto blogu sa však nechystám zameriavať na všeobecne známe aspekty pestovania, spracovania, či života na farme, ale skôr na skutočnosti, ktoré ma najviac zaujali až zaskočili, alebo inšpirovali. Poďme na to!
Čo ma na našom výlete po farmách zaujalo najviac, bolo pozorovanie spolupráce a zdieľania vedomostí medzi farmármi v ich komunitách. Vo väčšine regiónov si farmári vymieňajú svoje know-how v oblasti pestovania, spracovania a inovácií. Vďaka tomu ich kávy dosahujú vyššiu kvalitu, s čím prichádza lepšie ohodnotenie práce a rozvoj celého odvetvia.
Dôležitú úlohu v zvyšovaní kvality zohráva aj inštitút SENA. Tento inštitút ponúka kurzy v oblasti baristiky, praženia, kontroly kvality a spracovania kávy. Kurzy sú bezplatne sprístupnené pre všetkých bez ohľadu na skúsenosti či vek. Vďaka tomu tu už vo veľmi mladom veku deti začínajú piť a pripravovať kávu, podobne, ako sa deti v Kanade učia korčuľovať a hrať hokej. Stretli sme tu Felipeho, ktorý učí 8 až 10 ročné deti o káve a dokonca organizuje súťaže pre mladých nadšencov. Niektorí z jeho malých zverencov pritom porážajú aj profesionálnych baristov.
V tomto inštitúte študoval aj Hugo Gualaco, ktorého naturálny Pink Bourbon ste mali možnosť ochutnať v našej nedávnej limitke. Aj vďaka tomu sa pred 8 rokmi rozhodol transformovať produkciu na svojej rodinnej farme z komoditnej na výberovú. A ja som vďaka jeho odhodlaniu a vízii získal s touto kávou druhé miesto na Barista Cup Ostrava.
Ďalším zdanlivo nepodstatným, no pre mňa zaujímavým aspektom bolo využívanie odpadových materiálov na farmách. Pergamen, ktorý je vedľajším produktom spracovania kávových zŕn, sa využíva ako palivo pre industriálne sušičky. Táto inovatívna prax pomáha farmárom nielen šetriť náklady na energiu, ale zároveň minimalizovať environmentálny dopad.
Cascara sa tiež stáva cenným zdrojom pre udržateľné poľnohospodárske praktiky. Kávové čerešne obsahujú živiny, ktoré sú ideálne na hnojenie pôdy. Farmári ich využívajú ako organické hnojivo, čím sa znižuje potreba chemických hnojív a podporuje sa dlhodobá úrodnosť pôdy.
Niektoré farmy nás zaskočili aj vlastnými domácimi elektrárňami na biomasu. Bio odpad, vrátane kávových čerešní a odpadovej vody zo spracovania, je využitý na výrobu elektrickej energie. Táto iniciatíva nezabezpečuje len energetickú samostatnosť pre farmy, ale nadobúda aj komunitný charakter, keď susedné farmy čerpajú zo spoločného energetického zdroja.
Za zmienku stojí aj zariadenie s čarovným názvom desmusinaligador. Ide o prístroj, vďaka ktorému sa dokázala znížiť spotreba vody pri mokrom spracovaní z pôvodných cca 40 litrov na 1 kilogram na neuveriteľný jeden jediný liter. Ide o revolučnú iniciatívu Kolumbijskej kávovej federácie, ktorá by svoje využitie našla aj v iných kávových krajinách.
V Kolumbii nastal evidentný nárast dopytu domáceho trhu po vysokej kvalite kávy. Nákupcovia zelenej kávy začali čoraz častejšie narážať na prekážky pri získavaní káv, ktoré si vybrali. Táto situácia nastala v dôsledku toho, že domáci kupujúci si môžu dovoliť zaplatiť viac ako exportéri, ktorí musia počítať aj s nákladmi na kontinentálnu prepravu a colné poplatky.
Napriek pozitívnym aspektom sme zaznamenali aj výzvu - jazykovú bariéru. Vo väčšine oblastí majú obyvatelia veľmi obmedzené znalosti angličtiny. Táto jazyková prekážka bráni efektívnemu komunikovaniu s medzinárodnými partnermi a obmedzuje prístup k najnovším informáciám.
10 dňová cesta po kolumbijských farmách bola nezabudnuteľným zážitkom a doprial by som ho každej baristke a baristovi. Kolumbia je nádherná krajina, ktorá nám neustále dokazuje, že si zaslúži byť na popredných priečkach v pestovaní kvalitnej kávy. A aj keď je od nás tak vzdialená, stále nám môže byť príkladom. Vzájomná podpora a spolupráca, ktorú som na tejto ceste mal možnosť vidieť, by mohla slúžiť ako inšpirácia aj pre našu kávovú komunitu.
Samuel Bartoš